Piesne Alexandra Albrechta dokumentujú nielen jeho osobnostný vývoj od detskej kompozície inšpirovanej klasicistickými či ranoromantickými piesňami k veľmi osobnému lyrickému útvaru, ktorý môžeme nazvať „secesná pieseň“ či „modernistická pieseň“. Podobne široký diapazón ukazujú aj zhudobnené piesne – autor od klasicistickej či romantickej piesne smeruje k expresívnemu modernému prejavu, rovnako však pod vplyvom nemeckých básnikov-aforistov inklinuje k piesňovej miniatúre, aká sa prejavila v tvorbe druhej viedenskej školy. Duchaplnosť či láskavý žart vyvažuje v Albrechtových piesňach epická šírka či apokalyptická vízia. Najväčšie množstvo lyrických piesní bolo nepochybne stimulované citom lásky – lásky k žene, či lásky k dieťaťu. Albrechtov piesňový odkaz pozostáva z 30 piesní zhudobňujúcich nemeckú poéziu, zo šiestich úprav piesní z nemeckej ľudovej či zľudovelej tradície, troch piesní zhudobňujúcich maďarské verše a troch úprav slovenských ľudových piesní. Toto vydanie vychádza z prameňov uložených v Hudobnom múzeu Slovenského národného múzea a v bratislavskej Mestskej a Univerzitnej knižnci.